Šnúrky do topánok sú tu s nami odjakživa a asi len málokoho z nás napadne rozmýšľať nad tým, kde sa vlastne v našich životoch (a botníkoch) vzali. Sú jednoducho samozrejmosťou a dokonca sa podľa nich meria aj miera vyzretia v detstve: Ako 6-roční by sme si mali vedieť bez pomoci uviazať šnúrky ako dôkaz toho, že máme správne koordinované malé pohyby a hlavičky nám fungujú presne tak, ako majú.

Akákoľvek obuv sa dá, samozrejme, dnes vyrobiť bez klasického šnurovania. Napriek tomu sú šnúrky to, čo k dizajnu niektorých druhov topánok skrátka patrí. Viete si predstaviť „oxfordy“ bez šnúrok? Športové tenisky, hoci funguju aj v „module“ slip-on, si pýtajú štýlové a funkčné uväzovanie. Pánske spoločenské topánky bez šnurovania neprežijú!   

História vraví, že prvé topánky na šnurovanie boli už Areni-1 topánky. Je to jednodielna kožená obuv, ktorá sa po po 5500 rokoch našla v roku 2008 v arménskej jaskyni Areni-1 a má primitívne šnurovanie zo slamy a kože. Funkčne so šnurovaním sa údajne obúval aj ľadový muž Ötzi o nejaké dve storočia neskôr. Jeho šnúrky boli vyrobené z lipovej kôry. Starí Gréci a Rimania svoje sandále upevňovali na nohách koženými šnúrkami. Len tak pre zaujímavosť – v týchto časoch bolo zvykom vysmievať sa ľuďom, ktorí si topánky zle zaväzovali. Tieto kultúry absolútne nenávideli nedbalosť vo vzhľade a verili, že to niečo o človeku prezrádza.

Šnúrky, ktoré prezrádzajú spoločenský status

V stredoveku vidíme pokrok aj v tejto oblasti obuvníctva. Topánky už majú háčiky a očká, ktorými sa šnúrky vpredu alebo na boku preťahujú. V alžbetínskom období šnúrky vypovedali o spoločenskom statuse (pozn. podobne ako to bolo s podpätkami). Bohatí nosili kožené topánky s prackou a stužkovými šnúrkami, pracujúci poddaní mali šnúrky zo surovej kože.

Napriek tomu, že šnúrky sú staré ako ľudstvo samo, 27. marca 1790 si ich ako svoj vynález nechal patentovať Angličan Harvey Kennedy. Čo Kennedy v skutočnosti vynašiel neboli šnúrky ale tzv. návlečka (aglet). Aglet je malé plastové alebo kovové púzdro na konci šnúrky a jeho úlohou je chrániť šnúrku pred rozstrapkaním a uľahčuje navliekanie do topánok. Aglet sa v tom čase zvyklo písať ako „agilite“, čo pochádza zo starej francúzštiny a výrazu „aiguillette“. Šnúrky s agletom boli každopádne hitom.

Komfort v „zamknutých“ šnúrkach

Zlatý vek šnurovania trval až do polovice 20. storočia. V roku 1968 prišla PUMA ako prvá spoločnosť na svete s teniskami so suchým zipsom. Nový štýl sa uchytil pomerne rýchlo, obľubovali ho najmä rodičia pre svoje deti pre rýchle a komfortné obúvanie. Už po troch desaťročiach však najväčší boom a tento štýl ide do úzadia kvôli objemnému a zastaranému vzhľadu. Zákazníci sa  už nechceli obmedzovať na suchý zips ale ani vrátiť sa ku klasickému šnurovaniu. To už prichádza obdobie, ktoré poznáme aj my – prichádzajú tzv. zamknuté šnúrky, šnúrky, ktoré sú prispôsobené tak, že ich netreba šnurovať, ale sú elastické a obuv sa upevňuje ich jednoduchým utiahnutím či uvoľnením. Spomeňme ešte fakt, že zatiaľ čo sa v minulosti šnúrky vyrábali z bavlny, konope či kože, dnes sú to najmä syntetické materiály, polyester a nylon¸ aby sa predišlo poškodeniu spôsobenému trením.

Inšpirujte sa aj Vy modelmi šnurovacích topánok – nájdete ich v jarnej aj letnej sezóne, obľúbené sú na jeseň aj v zime. Dámske tenisky, pánske tenisky, poltopánky, členkové topánky a čižmy. Pri ďalšom obutí si možno spomeniete, aký užitočný je obyčajný aglet :)