„Zips bez zipsu“, ako ho vo svojom populárnom novinovom „stĺpčeku“ v r. 1958 prvýkrát nazvala žurnalistka Sylvia Porter, uzrel svetlo sveta už v 40-tych rokoch minulého storočia, a to vďaka švajčiarskemu inžinierovi Georgovi de Mestral. Ten po jednej vychádzke v horách so psom zistil, že sa jemu na odev a psovi na srsť nalepili časti rastliny Arctium. Keď sa na to pozrel mikroskopom, zistil, že rastlina, ktorá je známa takýmto rozširovaním svojich semien, má na svojich plodoch malé háčiky so schopnosťou pripevniť sa na okolité objekty. Ako správny inžinier sa pustil do bádania tohto faktu a o niekoľko rokov sa mu na tomto princípe podarilo vytvoriť umelé vlákno, látku, ktorá pozostávala z dvoch častí – jednej, ktorá má miniatúrne háčiky a druhej, ktorá má primerane veľké oká alebo nazvime to slučky, ktoré mohli háčiky svojou veľkosťou presne zachytiť. Jedna časť látky sa tak pevne pripevní k druhej a aj po vzájomnom odtrhnutí možno celý proces zopakovať. A svetlo sveta uzrel vo svojej prvej podobe tzv. suchý zips.  

Zo švajčiarskych hôr do vesmíru

Prvé De Mestralove pokusy boli s bavlnou. Bavlna sa však v pomerne krátkom čase rozstrapkala a opotrebovala. Výsledkom bolo, že spoločnosť De Mestral začala skúmať použitie syntetických vlákien a verila, že poskytnú odolnejší produkt. De Mestral si napokon vybral nylon s odôvodnením, že sa ľahko nerozchádza a takisto nepriťahuje plesne, nie je biologicky odbúrateľný a mohol by sa vyrábať vo vláknach rôznej hrúbky. Nápad fungoval, v r. 1955 dostal na svoj vynález vo Švajčiarsku patent. Vďaka tomu mohol otvoriť svoje obchody v niekoľkých krajinách západnej a severnej Európy, v Kanade a neskôr aj v Spojených štátoch. Traduje sa, že kým vynálezca žil, predalo sa v priemere až 55 miliónov metrov suchého zipsu ročne.  

V tom čase propagácii jeho vynálezu napomohla hlavne NASA, ktorá suchý zips zakomponovala do skafandrov astronautov, ktorí sa mohli pohodlne a rýchlo vďaka nemu obliekať či pripevňovať predmety nepodliehajúce gravitácii vo vesmírnych staniciach. Naopak, americká armáda, ktorá suchý zips považovala za pôvabný na použitie na svojich uniformách, od neho časom ustúpila, pretože charakteristický zvuk, ktorý otváranie zipsu sprevádza, prekážal vojakom aj taktickému tichému pobytu v teréne.

Suchý zips v móde a topánkach

Keď v 60-tych rokoch suchý zips dostal ďalšie farby, dali mu vo svojich futuristických módnych kreáciach priestor aj návrhári ako Pierre Cardin, André Courréges či Paco Rabanne. V tom čase bol suchý zips vylepšený pridaním polyesteru.

V roku 1978, keď de Mestralov patent vypršal, rýchlo zaplavili trh lacné imitácie jeho produktu z Taiwanu, Číny a Severnej Kórei. V súčasnosti  je ochranná známka predmetom viac ako 300 registrácií vo viac ako 159 krajinách. George de Mestral bol za svoj vynález uvedený do Národnej siene slávy vynálezcov v USA.

Suchý zips sa používa skutočne všade a nevyhol sa ani svetu módy a topánok. V 80-tych rokoch si ho adoptovali športové značky ako Adidas, Puma a Reebok, ktoré ho zakomponovali do svojich tenisiek, ktoré sa stali hitom a to nielen v segmente detskej obuvi. Jednoduché obúvanie a vyzúvanie zavážilo a suchý zips sa na niekoľko rokov dostal na výslnie. Bublina však rýchlo spľasla a aj športový a obuvnícky priemysel sa postupom času znovu vrátil k prvkom šnurovania a vzniku tzv. slip on obuvi.

Výhody a nevýhody

Suchý zips sa preto v športovej obuvi objavuje už v menšine, prevahu má najmä v detských kolekciách, čím samozrejme vyvažuje fakt, že deti potrebujú dorásť, aby sa mohli popasovať so šnúrkami. Suchý zips je obľúbený aj v detskej zimnej obuvi a očakávame, že pre svoju praktickosť z nej tak ľahko nevymizne. Slúži aj osobám s postihnutím, starým ľuďom, všetkým, ktorým obliekanie a obúvanie so šnúrkami a zipsami môže robiť problém.

Tu treba povedať, že k vytlačeniu suchého zipsu z odevov a obuvi prispel fakt, že materiál kumuluje prach, zachytáva vlasy, chlpy. Slučky sa môžu po dlhšom používaní predĺžiť alebo zlomiť. Zips sa nechcene zachytáva aj k iným častiam oblečenia, napr. k svetrom. Ak chcete suchý zips odlepiť, oblečenie sa môže poškodiť. Okrem toho zips, ak sa používa v blízkosti pokožky, absorbuje vlhkosť a pot. Preto ho treba pravidelne čistiť, vetrať a udržiavať.  

Zo všetkého spomínaného možno povedať, že suchý zips je praktickým prvkom v obuvníckom priemysle, nepatrí však medzi štýlové či dizajnové skvosty. To, čo je pre jedného „topka“, pre iného v topánkach „no go“. Minimálne v teniskách, Mary Jane balerínkach, sandáloch či zimnej obuvi sa s ním však stretávať budeme. Ak sa návrhárom pošťastí, môže suchý zips tej ktorej topánke aj pristať. Ako v detských modeloch Skechers a Dockers, ktoré ako novinku nájdete u nás v e-shope. Tu môžete suchému zipsu pokojne dať šancu.